Dnes je ľahšie, než kedykoľvek v minulosti zistiť spústu informácií o opravách domu. Starého domu. Internet má každý poruke, na sieťach je mnoho profilov, ktoré zdieľajú svoje rekonštrukcie. Sledovanosť vysoká, frekvencia publikovania videí častá, niektorí si týmto spôsobom aj privyrábajú, keď spolupracujú s výrobcami či predajcami materiálov alebo vybavenia. Aj v televízii sú stanice, kde vysielajú programy o rekonštrukciách. K tomu ľudia v súčasnosti asi všetko "konzultujú" s umelou inteligenciou. Napriek tomu musím povedať, že máločo z toho ma skutočne osloví. Možnosti internetu - za okamih zistiť potrebné informácie - ostávajú nevyužité.
Chcete relevantné informácie o nejakej téme, z nejakého odvetvia? Prečo sa informujete u tých, ktorí sú presne ako vy laici a v túto chvíľu sú hodení do vody, aby začali plávať? U všetkého, čo potrebujete, by ste sa mali pýtať na: kvalifikáciu, akú má ten človek, ktorý vám rozdáva rady; kompetenciu, na základe čoho radí; a dôvod, prečo máte počúvať práve jeho.
Mnohí spoluprácu s výrobcami/predajcami priznávajú a mnohí nie. Je to etické? Je etické to, že výrobca si neplatí marketingových profesionálov, ale možno aj zarába na naivite laikov? Ako ženy, ktoré sa obvykle viac sústredia na zariaďovanie domova, chcete si vyberať z celej šírky možností, podľa vkusu a financií; či budete nadšené, ak sa kvôli spolupráci s XY za nejakú zľavu dramaticky zúži výber iba na to a to, hlavne, že to bude lacné?
Človek, ktorý na sieťach vychvaľuje výrobok AB od firmy CDE - má s ním dostatočné skúsenosti? Má relevantné porovnanie oproti výrobkom FG od firmy HChI či JK od firmy LMN? Len preto, že mu títo zaplatili? Je toto papagájovanie ozaj hodné toho, aby sme platili za reklamný obsah?
Mňa popravde žiadne takéto zázraky nelákajú. Dom opravujeme oveľa dlhšie, než tieto súčasné mediálne hviezdy vôbec kedy tušili, že budú mať nejakú nehnuteľnosť. Za ten čas som prečítala desiatky článkov v časopisoch (áno, oldschool, keď ešte vychádzali tlačené! časopisy o bývaní a stavbe). Behom uplynulých rokov, už sa to pomaly ráta na desaťročia, sme absolvovali desiatky seminárov, konferencií a školení - odborných, nie nejaké on-line webináre z obývačky niekoho, kto zistil, že by ste sa za peniaze radi hoďku-dve zabavili počúvaním jeho názorov. Máme prečítané desiatky odborných kníh na túto tému.
Nech si akýkoľvek výrobca tliacha svoje reklamy, starý dom je určitá technológia a kto to nepochopí, môže sa hnať za parametrami nepriepustnosti, všelijakých koeficientov, ale nič lepšie a trvanlivejšie, nič menej zdraviu škodlivé a nič konštrukciám domu menej neprospievajúce, než kameň, drevo, piesok, vápno, hlina neexistuje. Môžte sa aj rozkrájať, aj tak to bude pravda. A je to pravda už celé storočia.
Obvykle ma príspevky renovačných profilov prestanú baviť hneď v druhej fáze, keď sa od pôvodného stavu začína vypratávanie, odstrojovanie a búranie. Pretože nasledujúci krok je mainstream nad mainstream, hľadať nemasové riešenia je ako hľadať ihlu v kope sena. Bez základnej citlivosti k histórii domu, k jeho stavebnému systému, jeho netypizovanému vybaveniu, bez elementárnej znalosti materiálovej technológie, postupnosti krokov, nutnosti vôbec niečo robiť a bez ochoty prispôsobiť sa prípadným vzniknutým situáciám sa každý dom postupne mení na tuctový hobbymarketový byt. To ja žiaľ nepovažujem za hodné obdivu, ani chválenia a preto odchádzam, mlčím, netlieskam.
Vlastne by ma to malo tešiť. S každou zničenou šablónovou výmaľbou, s každým zlikvidovaným dreveným stropom, krovom, podlahou, dverami, oknami, kovaním atď. naberá náš dom na hodnote. Na jedinečnosti. Ale i tak ma to neteší. Jediné, čo som rada, že sme stihli kúpiť dom pred týmto masovým rekonštruovaním, pred množstvom akcií ´znič si svoj dom po babičke - my ti to zaplatíme´: bez sádrokartónov, bez polystyrénov, bez stierok, bez plastových okien, bez OSB... Naozajstný poctivý dom, ktorý aj napriek dobovej modernizácii môže stále byť navrátený k poctivosti staviteľstva 19. storočia a skoršieho.
Keď tam čítate: my sme to museli zlikvidovať/osekať/vyrezať/odstrániť, lebo inak by sme nedostali dotáciu... nie je to čudné, že o tom, čo je nevyhnutné a čo nie nerozhoduje vlastník, hospodár, ale nejaké tabuľky v kancelárii? Za to, v akom stave náš dom odovzdáme ďalším generáciám, zodpovedáme len my sami. Nie úradník, nie krajský úrad, nie štát. Ľudia sú nepoučiteľní, v honbe za rôznymi chimérami zabúdajú na to, že aj bakelit bol super materiál. Azbest bol matroš budúcnosti. Škvara a tvárnice z nej dnes môžu ohrozovať zdravie. Že v zahraničí je zakázané používať PUR penu na zateplenie krovu. Ste si istí, že to, čo vám dnes vychvaľujú, nedopadne za pár rokov podobne?

























































































